Karol Štúr sa narodil 25. marca 1811 v Trenčíne ako najstarší syn
učiteľa Samuela Štúra. Spolu so svojimi štyrmi súrodencami vyrastal v
Uhrovci. Ako 13-ročný odišiel na nižšie gymnázium do Rábu (dnešný
Györ), kde bol žiakom učiteľa Leopolda Petza. Jeho prednášky o antickom
svete a štúdium starovekej gréčtiny ho tak nadchli, že neskôr prekladal
z diel Platóna a Aristofana.
Po dvoch rokoch v Rábe prešiel do Šoprone a neskôr na evanjelické lýceum
do Bratislavy, ktoré ukončil v roku 1833. Tam so študentmi založil v
roku 1829 Spoločnosť česko-slovanskú a v školskom roku 1832-1833 bol jej
podpredsedom. Po štúdiách teológie, filozofie a cirkevných dejín na
univerzite v Berlíne (1835-1836) sa vrátil do Uhrovca a v roku 1838
pôsobil ako kaplán vo Vrbovom. O rok neskôr už ale nastúpil na uvoľnené
miesto rektora a profesora na evanjelickom gymnáziu v Modre. Tam aj
založil Ústav slovenský a stal sa jeho predsedom.
V roku 1846 zvolili Karola Štúra za miestneho farára a miesto profesora
na gymnáziu po ňom prebral Ján Kalinčiak. Hoci sa priamo nezúčastňoval
na revolučnom dianí v rokoch 1848-1849, často znášal následky za
politickú činnosť a angažovanosť svojho brata Ľudovíta, ktorého v máji
1848 skrýval pred zatknutím na svojej fare.
V lete 1848 napadli Karola Štúra v novinách Pressburger Zeitung za pomoc
bratovi pri jeho úteku z Modry, ale aj zato, že jeho kázne nie sú
dostatočne vlastenecké a že v Modre vytvára napätie medzi slovenskou
a nemeckou evanjelickou cirkvou. Po revolučných rokoch 1848-49 bol
dôverníkom v slovenských otázkach pri mestskej rade v Modre.
Novovytvorené funkcie dôverníkov pomáhali mapovať postoje slovanských
národov k monarchii. Štúr ubezpečoval trón o lojalite Slovákov na
stránkach viedenských novín Die Presse.
Karol Štúr zomrel predčasne vo veku 39 rokov 13. januára 1851 na
tuberkulózu. Zanechal po sebe manželku a sedem detí, s výchovou ktorých
pomáhal Ľudovít Štúr, ktorý sa po bratovej smrti presťahoval do Modry.
Karol Štúr bol autorom zbierky básní Ozvěna Tatry (1844). Pri
publikovaní sa podpisoval pseudonymom Drahotín Štúr alebo Drahotín spod
Rokoše. Básne začal skladať ešte ako študent, pričom vychádzal zo svojej
záľuby v antických vzoroch. Písal po česky. V almanachu Plody mu v roku
1836 vyšli diela Starobylí Řekové, Rozchod Hektora s Andromache, Mé
rozkoše a Na odcházejícího Sokrata. Okrem vlastnej tvorby sa venoval aj
prekladom z gréčtiny.
Dielo Karola Štúra spopularizoval literárny vedec, dlhoročný riaditeľ
Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave Karol Rosenbaum v
životopisnej monografii Karol Štúr (náčrt tvorby a života), ktorú vydal v
roku 2000 Spolok slovenských spisovateľov.